Mladí ľavičiari- ako to tam vlastne chodí.

Autor: Martin Hulič | 23.9.2007 o 20:51 | Karma článku: 10,01 | Prečítané:  3568x

Podttl: Spoveď bývalého člena

Dlho som premýšľal, či takéto niečo napíšem .Nemám rád, že keď niekto odíde z organizácie, v ktorej dlho sám pôsobil, tak hneď začne na org. nadávať a kydať .Nechcem to robiť ani ja, no predsedníctvo nesplnilo požiadavku, ktorú som vyjadril v liste so svojím odstúpením, takže som nútený .Tá požiadavka bola: zverejnenie tlačovej informácie o mojom odchode z organizácie.

Na začiatok pár faktografických informácií o mojom pôsobení v Mladých ľavičiarov / názov združenie zmenený na III. Kongrese, z pôvodného názvu: SDA-Sociálnodemokratická alternatíva/

5.8 2006 -1.9 2007 -člen Mladých ľavičiarov
7.10 2006- 14.4 2007 -člen Kontrolnej komisie SDA
14.4 2007-25.8 2007 - predseda Mladých ľavičiarov v Košiciac
h




SDA-Sociálnodemokratická alternatíva vznikla 5.8 2006. Zakladajúci členovia boli prevažne bývalí členovia MSD / Mladí sociálni demokrati/.Táto novovzniknutá organizácia mala byť ľavicová, to som si aj myslel, keď som do nej vstúpil. Spočiatku sme riešili celý rad problémov, mali sme málo ľudí, žiadne peniaze a tým pádom aj nijaké aktivity. Tých aktívnych nás bolo skutočne málo, pamätám sa ako sme prišli na dlhšie organizovanú akciu
3-4, no napriek tomu nám sebavedomie nechýbalo a naďalej sme pokračovali v práci. Neskôr prišlo obdobie ďalšieho útlmu, z logických dôvodov, keď mnoho členov SDA čakala maturita. V tom období som občasne písal všelijaké články, hlavne historického charakteru.
Pomerne dlhé obdobie vyzerala organizácia jednotne, keďže vďaka nečinnosti nevznikali žiadne alebo skoro žiadne spory. No budúcnosť bola už vtedy neistá, v predsedníctve boli osoby, ktoré nerobili nič, akcie nenavštevovali a na rokovaniach sa ukázali možno 1-2 krát, to bolo všetko. Pravda vtedy sa to ešte inak nedalo riešiť, lebo ľudí bolo tak málo, že sme ani nevedeli zaplniť funkcie .Niekedy 14. marca som sa stal predsedom klubu SDA Košice.
Predstáv som mal mnoho, ale väčšina z nich nebolo realizovateľných, lebo je vcelku smiešne, ak by na nejakú demonštráciu prišlo 5 ľudí. Napriek tomu som 8. mája pripravil rozdávanie letákov, vďaka ktorým sme si pripomenuli ako výročie ukončenia 2. svetovej vojny, tak aj obete tejto vojny. V mesiaci jún sa pripravoval programový dokument, ja som spracoval témy ako napr: cirkev a štát, rasizmus, kultúra a voľný čas a pomoc krajinám tretieho sveta.
Na kongrese sa mal tento dokument prijať, pred prijatím sa o ňom malo ešte diskutovať, čo nebolo možné, keďže kongresu sa zúčastnili: 2 členovia predsedníctva SDA + 2 členovia klubu SDA Košice .Ako to už býva, médiám tento fakt nevadil a napriek tomu sme sa dostali do tlače. Naša medializácia pokračovala, neraz to bolo populistické a v rozpore so zdravým rozumom. Mám na mysli podpisovú akciu, ktorá mala viesť k referendu o predčasných voľbách. Svoje výhrady som najprv riešil prostredníctvom mailov s predsedom, postupne som v tom nevidel význam, tak som o tom hovoril neraz aj na rokovaniach predsedníctva. Nepáčila sa mi prílišná medializácia našej organizácie, ktorá šla na úkor nám deklarovaným ľavicovým hodnotám. Táto medializácia bolo nutná aby sa o nás ľudia dozvedeli, no neskôr slúžila tlačovým médiám, na tak obľúbenú kritiku SMERU.
Ponúkal som aj rôzne alternatívy a línie, v ktorom som uprednostňoval hlavne reálne aktivity a spoluprácu s inými podobne orientovanými združeniami .Žiaľ, moje apely sa nestretli skoro so žiadnou podporou, niektoré osoby videli asi príliš jasne svoju budúcu politickú karieru a šli aj cez mŕtvoly. Keď predseda Róbert Sedlák ešte v auguste podal na premiéra SR Róberta Fica trestné oznámenie pre podozrenie zo šírenia poplašnej správy, vedel som, že situáciu bude treba riešiť. Naše názory sa naďalej vyhrocovali, keď som otvorene v článku podporoval dobrovoľnosť druhého dôchodkového piliera.

Krátko predtým než som šiel na dovolenku, bol uverejnený aj môj článok k 21.8 1968, malo nasledovať ešte položenie venca obetiam okupácie ČSSR. Keď som sa v Chorvátsku po čase dostal na internet, prečítal som si toto:

Po skončení pamätnej akcie Mladých ľavičiarov sa začala oficiálna spomienková akcia organizovaná Mestom Košice, na ktorej okrem politických väzňov a zástupcov mesta vystúpil aj podpredseda Vlády SR Dušan Čaplovič. Na túto skutočnosť reagoval predseda MĽ Róbert Sedlák: "Je to veľmi nevhodné, ak si príde pamiatku obetí okupácie uctiť človek, ktorý s okupáciou súhlasil, a na ktorého rukách je krv týchto nevinných obetí. Dušan Čaplovič a jemu podobní sú obyčajní komunisti, ktorí by pri takýchto udalostiach mali čušať".

Ihneď som reagoval a verejne som sa ako predseda Mladých ľavičiarov dištancoval od slov predsedu MĽ. Viem, že tento postup nie je častý, ale vtedy bola tá pomyselná miera únosnosti niekoľkonásobne prekročená. Róbert Sedlák nemal absolútne morálne pravo niečo také o pánovi Čaplovičovi prehlásiť. V čase tzv. normalizácie, keď v ČSSR prebývala niekoľko
státisícová sovietska armáda, keď niekto chcel aj naďalej pracovať, musel súhlasiť s okupáciou .V tej dobe to bolo absolútne bežné, nám je teraz veľmi jednoduché vynášať morálne súdy, keď sme v tej dobe nežili.

Po mojom príchode som sa dozvedel, že už nie som predsedom MĽ v Košiciach. V mojej neprítomnosti a bez toho, že by mi to dali vôbec vedieť ma zbavili funkcie. Za moje odvolanie hlasovali priatelia podpredsedu org. , ktorí vyplnili prihlášku tesne pred hlasovaním. V zápisnici, ktorú som si neskôr prečítal som sa dozvedel vskutku zaujímavé fakty. Ako dôvod môjho zosadenia uvádzali moju vraj komunistickú orientáciu, že som košický klub odvádzal z pôvodnej línie, alebo že som sa snažil o spoluprácu s organizáciami, ktoré neuznávajú základné ľudské práva a slobody. Ešte v ten deň som odovzdal list, v ktorom som odstúpil zo združenia.

Škoda, že aj keď som nad tým uvažoval, tak som neodišiel skôr. V Mladých ľavičiaroch je predseda i naďalej Dominus et Deus a kto nedrží hubu a krok, ten ide z kola von.
Ak to pôjde tak naďalej, toto združenia, ktoré malo veľký potenciál, sa môže premenovať na Mladých pravičiarov .Škoda len, že internetová stránka vzbudzuje dojem, ako je všetko v poriadku a ako všetko funguje. V skutočnosti všetky vyhlásenia a skoro všetky články pochádzajú z hlavy predsedu združenia.

Je veľká škoda, že práve ľavica sa stále rozdrobuje na menšie a menšie celky a miesto zjednotenia hľadá spory vo vlastných radoch.


Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Zlepenec potrebuje lídra

Nevidno nikoho, kto by to vedel zlepiť.

SVET

Ruská agentka sa na súde priznala. Ako funguje ruská špionáž v USA?

Na jedného špióna je viac ako desať ľudí.


Už ste čítali?