Milá Gustína

Autor: Martin Hulič | 6.9.2007 o 20:28 | Karma článku: 2,45 | Prečítané:  916x

Kedže sa blíži výročie úmrtia Júliusa Fučíka, rozhodol som sa publikovať svoju minuloročnú školskú prácu.V tejto práci som sa mal vžit do hlavnej postavy nejakého diela a napísať niekomu list.Mojou postavou bol Julko Fučík a písal som fiktívny list jeho manželke-Gustíne.

Míla Gustína.

Sú to už mesiace , čo sme sa nevideli . Možno aj roky , už neviem , čas tu beží nezáväzne od okolitého sveta .Bolo mi dovolené napísať posledný list na rozlúčku, pred deportáciou , ktorá bude znamenať moju smrť , ale zároveň aj vykúpenie z tejto strašnej doby .Ach , Gustína , moja Gustína , toľko by som ti toho chcel napísať , ale čas hrá proti a nie je v mojich silách ho zastaviť. Tu , v prítomnosti nemých múrov väzenie , ktoré zažili toľko zloby a nenávisti sa ti pokúsim vyrozprávať , čo som zažil za tých pár mesiacov .Hneď po zatknutí som bol vystavený neľudskému mučenie , bezvýsledne , moje telo bolo zničené,ale tá najdôležitejšia vec mi zostala: čistá a nepoškvrnená myseľ.Z mojich fyzických rán ma vyliečil spolubojovník , ktorého nikto nevolal inak ako Otec .Tento človek mi v najťažších chvíľach podal pomocnú ruku a ja som mu mnohokrát nedokázal pre svoj stav povedať čo i len : „ Ďakujem “ .
Napriek všetkému som nikdy nezradil a neudal svojich blízkych.
Mnohokrát som sa pozeral so slzami v očiach ako privážajú súdruhov
zo strany , ale i z Ústredného výboru. Nevidel som v nich pokoru a smútok , stáli ako postavy vytesané z kameňa a s ľútosťou sa pozerali na tie figúrky , ktoré sa kedysi nazývali ľuďmi .Jedno mi nešlo do hlavy, každý deň som sa budil s otázkou na perách : „ Kto podľahol a zradil ? “ .Manželia Jelínkovci ,v ktorých byte som bol chytený , to určite neboli a ani Lída. Mala pevný a neoblomný charakter , nikto ju nikdy neobalamutil , dávali jej tie najťažšie úlohy a ona ich so cťou prijala , ale ako som sa neskôr dozvedel zradil ju aj nás jej priateľ Mirko.
Väčšina z dôstojníkov SS sú chladnokrvní vrahovia a tyrani .Ale ako to už býva všade , nájdu sa u nich aj poctiví ľudia .Žiaľ , už na začiatku tejto hry si vybrali zlú stranu .Možno nie z presvedčenia , ale kvôli lepším podmienkam pre svoje rodiny alebo z dôvodu bezpečnosti .Nemožno im to zazlievať , veď sú to iba ľudia , nie každý dokáže bojovať za svoje presvedčenie , a teda aj nepriamo ohrozovať svojich blízkych .Jedným z takýchto ľudí je aj Adolf Kolínský,vykonáva si svoju prácu poctivo , nemláti väzňov , nezaujíma sa o režim , ktorého je súčasťou . Vďaka tomuto človeku môžem písať svoje posledné dielo , každý deň pod hrozbou smrti vynáša moje svedectvá napísané na útržkoch papiera , ktoré už dnes patria budúcim generáciám .Chcel by som , aby na nás ľudia nezabudli , aby smrť tisícov nebola nezmyselná , lebo ak ľudia zabudnú , potom dovolia , aby sa chyby minulosti opakovali .Odchod je ľahší s pohľadom do budúcnosti. A predsa len spomínam. Bez trpkosti a zloby , a tým je povedané, na čo spomínam. Že som azda predsa len urobil aj kus dobra pre iných, pre spravodlivú budúcnosť, v ktorú som veril a neprestal veriť. Že som sa v tomto krásnom živote stretol so skutočnými ľuďmi. Som, zostávam a budem vždy s Tebou.

Tvoj Julo


Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Na Slovensku je závislý v každom rodinnom klane

Zákony mnohých neodrádzajú. Pomohla by dekriminalizácia?

PLUS

Ľahšie je prestať brať drogy ako normálne začať žiť

V rodnom Šamoríne sa ho báli. Dnes prednáša väzňom.

DNES PÍŠE MATIA LENICKÁ

Nedráždite bieleho muža

Vyrúbali mu višňový sad.


Už ste čítali?